Extrakcia osmičky, nezabudnuteľný zážitok

Autor: Katarína Džubáková | 10.9.2014 o 20:17 | Karma článku: 5,58 | Prečítané:  1239x

V mojom okolí sa rozmohol trend osmičiek, neviem či to poznáte, ale na každom kroku sa niekto sťažoval a trpel ich existenciou. Ja som ich všetkých ľutovala a tešila sa z toho, že moje zúbky sú v pohode a nemusím riešiť žiadne extrakcie a ani operácie. Táto radosť ma prešla v to ráno, keď som sa zobudila s opuchnutou tvárou a moja zubárka mi oznámila, že som sa tiež stala obeťou týchto zubov a pokiaľ si ich nedám vybrať, tak ma to bude opakovane trápiť. Bol to pre mňa šok, hlavne pre to, že mám od malička dosť veľký strach zo stomatologických ambulancií. 

Zaprela som sa a začala som to riešiť, povedala som si, že to vydržím raz a potom budem mať pokoj navždy. To som sa ale trošku mýlila, no o tom neskôr. Od svojej lekárky som dostala odporúčanie na oddelenie stomatochirurgie. Lístok som si vzala a hor sa objednať. Toto bola prvá chyba, ktorú som urobila. Lekárov som si nepreklepla, nenašla som si recenzie a nesondovala som vo svojom okolí tak, ako to robím bežne pri hľadaní toho správneho lekára pre mňa.

Čakáreň na tomto oddelení bola obrovská a samozrejme plná ľudí. Posedela som si tam pekne dlho a pred smrťou unudením ma zachránil iba môj telefón. Vtedy som si uvedomila, aká som rada, že technika stále napreduje a ja nemusím viac než hodinu hľadieť na ošúpanú omietku na stene. Keď som sa konečne dostala do ambulancie, tak ma privítala mladá lekárka, ktorá bola veľmi milá, nasledovala kratučká  prehliadka ústnej dutiny a za ňou administrácia. Je to zvláštne, ale pred výberom jedného zuba musíte podpísať asi desať papierov, už ani neviem čo som podpisovala. A presne tu som urobila druhú chybu. Podpísala som aj to, že súhlasím s prítomnosťou medikov pri mojom zákroku. Nemám nič proti nim, chápem, že aj oni sa musia niekde svoje remeslo naučiť, ale ja na to nie som najvhodnejší kandidát. Mala som dosť stresu aj bez toho, aby som riešila kopec zvedavých očí, ktoré mi hľadia rovno do úst. Ale tak čo už, keďže som to podpísala, musela som sa s tým zmieriť. Niekedy sa človek proste musí poučiť aj zo svojej chyby.

Po administrácii som sa s milou lekárkou dohodla, že sa k nej objednám telefonicky, pretože sa chystala na dovolenku a nevedela, kedy bude mať voľný termín. Toto objednávanie mi trvalo asi tri mesiace, pretože som ju buď nevedela zastihnúť, alebo sa nevyskytovala na žiadnom oddelení, kde ma nasmerovali, alebo pri sebe nemala notes, do ktorého si zapisuje pacientov. Bola som neoblomná a nevzdala som sa. Raz sa mi to skutočne podarilo. Dohodli sme sa a ja som sa začala psychicky pripravovať. Objednaná som bola na desiatu hodinu, ale do ambulancie som sa dostala až krátko pred dvanástou. Bolo to hrozné čakanie, pretože sa miešalo so strachom. Pri vstupe do ambulancie sa mi znova potvrdilo to, že naše zdravotníctvo funguje akosi inak ako by malo, keď som chcela dostať lokálnu anestéziu, tak som musela s vypísaným papierikom prejsť na ďalšie poschodie budovy, pretože tam je pokladňa, vyplatiť asi 1€, počkať na potvrdenie a s týmto potvrdením sa vrátiť späť.

Formality boli za nami a môj zákrok sa mohol začať. Našťastie mali medici akurát prestávku, ostal iba jeden chalan, ktorý mal vymeškané hodiny praxe, pretože bol chorý. Ten sa usalašil za mojou hlavou a pomáhal lekárke tak, že mi naťahoval hornú peru. Teda zo začiatku jej pomáhal a potom podľa mojej bolesti skúšal to, ako veľmi ju musí natiahnuť, aby v kútiku praskla. Nezistil to! Moje kútiky úst sa nevzdali :-) Celý zákrok prebehol rýchlo, asi až príliš rýchlo. Bol v podstate bezbolestný, až na štípanie, ktoré som pociťovala pri šití rany.

V tom momente som sa aj tešila, že to netrvalo dlho, tešila som sa domov, ako sa schovám pred celým svetom a niekomu sa posťažujem. Pri odchode som sa opýtala, či mi môžu dať potvrdenie o celodennom vyšetrení, keďže som sa do práce určite nechystala. Sestrička mi oznámila, že ak nemám pri sebe čistý papier, tak budem musieť znova navštíviť pokladňu a vyplatiť poplatok za to, že mi potvrdenie napíšu na ich papier, ktorý vyzeral, že prežil prvú svetovú vojnu. Trochu som sa zarazila, ale chcela som už vypadnúť. Bežala som teda do pokladne, vzala si potvrdenie a ponáhľala sa domov. Nasledujúce dni boli zaujímavé. Vyzerala som ako škrečok, ktorý si do vačku natlačil tenisovú loptičku, bola som nervózna, lebo jesť trikrát za deň (3 dni v kuse) rozmixovaný kurací vývar mi neprinášalo úľavu. Po pár dňoch ustúpila bolesť aj opuch a ja som si  mohla znova užívať jedlo.

Rana sa zdala byť v poriadku, v dohodnutý termín som šla na výber stehov. Na moje prekvapenie som tam lekárku nezastihla a aj samotná recepčná sa čudovala, že mi kázala prísť v ten deň. Do rúk si ma vzal mladý lekár, ktorý akurát rozprával svojej sestričke príhodu z predchádzajúcej noci. Nezabudol jej spomenúť ani fakt, že sa domov vrátil o tretej ráno a o ôsmej už stál v ordinácii. Ideálny prístup lekára! Stehy mi pomaly povyberal, ale všimol si, že mám v rane trochu hnisu, vypýtal si teda striekačku s peroxidom, namieril mi ju do úst, stlačil a čo sa nestalo... ihla vyletela rovno do mojich úst. Mala som fakt šťastie, že mi nevletela do hrdla a neporanila ma. Horšie bolo, že som mu na to nemohla ani nič povedať, lebo som mala plné ústa peny, ktorá sa vytvorila pôsobením peroxidu. Keďže kúsok vystrekol aj do jeho oka, tak ho začali všetci ratovať a mňa vyprevadili z ordinácie veľmi rýchlo.

Asi sa mi lepila smola na päty, pretože po dvoch mesiacoch mi miesto, kde sa kedysi nachádzala moja osmička opuchlo. Navštívila som preto rýchlo cudzieho stomatológa, ktorý ma ochotne ošetril, na röntgene nič nenašiel, napísal mi antibiotiká a poradil mi, ako sa mám o dané miesto starať. Za pár dní som bola v poriadku. O mesiac sa táto situácia zopakovala, opuch nebol až taký silný a tak som ho dostala pod kontrolu sama. Dúfala som, že sa to dá do poriadku a premýšľala som, kde som v starostlivosti urobila chybu. Pri treťom opuchu (bolo to v období, keď som si zmenila zubára) som sa vybrala k svojmu lekárovi, ktorý ma ochotne ošetril, urobil mi kompletný röntgen ústnej dutiny a pri jeho podrobnom sledovaní na PC zistil, že mi pri extrakcii nechali kúsok odpílenej kosti v rane. Tento kúsok v podstate ležal na mojej sánke a tak ho ani pri snímkach nebolo veľmi vidieť. Tento kúsok mi vyškriabal a mne sa konečne asi pol roka po extrakcii uľavilo. Teším sa z toho, že mám konečne pokoj, za to som vďačná môjmu zubárovi, ktorý ma zbavil nepríjemných a boľavých problémov.

Pri surfovaní na internete som zistila, že nie som jediný pacient, ktorý bol s touto lekárkou nespokojný. Našlo sa ich viac a takmer všetci mali po zákroku komplikácie vyplývajúce z rýchlej  a neprecíznej práce.

Ešte mi v ústach straší jedna osmička, ale povedala som si, že tá pôjde von až keď mi bude spôsobovať problémy. Zatiaľ je v O.K., oddychuje a ja mám čas spamätať sa z toho všetkého, čo som zažila.

Týmto článkom chcem všetkých podporiť v tom, aby si svojich lekárov vyberali, aby zisťovali recenzie od svojich známych, aby nešli hneď niekam, kde pacientov vybavujú ako na bežiacom páse a tým pádom nie sú úplne schopní robiť svoju prácu na 100%. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?