Susedov si človek nevyberie

Autor: Katarína Džubáková | 8.4.2014 o 21:34 | (upravené 13.5.2014 o 20:50) Karma článku: 4,61 | Prečítané:  205x

  Každý, kto býva v paneláku to pozná. Súkromie musíte zabaliť a odložiť pod posteľ, pretože ste obkľúčení susedmi. Sú nad vami, pod vami, veľa vás a vy si na to musíte zvyknúť. Pokiaľ bývate v byte od malička, nie je to až taký problém, ale keď sa presťahujete z rodinného domu do malej klietky, musíte sa zmieriť s tým, že : v  byte nikdy nie si sám :) Pokiaľ sú vaši susedia "normálni", tak je všetko OK, ale ak máte smolu, ako napríklad ja, tak vaše srdce každým dňom viac a viac túži vrátiť sa do rodinného domu, zavrieť za sebou dvere a užívať si pokoj.  

 

Susedov si človek skutočne nemôže vybrať, šťastní sú tí, ktorí si so svojimi vymieňajú múku a vajíčka, alebo si jeden druhého nevšímajú a pokojne si za svojimi zavretými dverami užívajú chvíľku pokoja. Horšie sa majú ľuďia, ktorí nemajú ticho a pokoj ani vo svojich bytoch. Celý deň sa tešíte na to, že sa zabalíte do periny a strávite večer kľudným nič nerobením a namiesto toho vám vibrujú okná, trasie sa luster a čakáte, kedy vám niekto pristane na hlave. V takejto nejakej situácii sa momentálne snažím prežívať svoj "voľný" čas. Vo svojej blízkosti máme suseda, ktorý robí hlučné párty, nehľadiac pri tom na potreby ostatných. Myslím tým celkom základnú potrebu spánku. Nad nami bývala stará babička, ktorá bola celkom v pohode, ibaže mala v byte klavír. Zo začiatku mi to nevadilo, ale keď každý deň počujete tú istú pesničku, niekoľkokrát za sebou a čakáte, kedy príde pasáž, ktorá jej veľmi neide a tešíte sa s ňou, keď sa jej to podarí, tak to už je na zaplakanie(hrala stále iba jednu, lebo si viac nedokázala zapamätať). Niekedy boli dni, keď nehrala vôbec, inokedy tým zasa dokázala tráviť hodiny a hodiny. Myslela som si, že toto sú tí najhorší susedia na svete, až kým babička jedného dňa nezmizla (aj s klavírom) a nenasťahovala sa k nám mladá rodina, ktorá trávi svoje popoludnia zvláštnym spôsobom. Mozzarta sme vymenili za hádky, krik, pišťanie, vrieskanie, nadávky, dupod, hádzanie vecami, hádzanie obyvateľmi bytu, zatváranie sa na balkón, trieskanie o okná a podobne :)

V takýchto situáciách nám nezostáva nič iné, iba si povzdychnúť a spomenúť si, ako nám liezla na nervy naša babička, ktorú by sme chceli späť, lebo to s ňou nebolo až také hrozné. Pretože, aj keď si človek myslí, že sa má zle, ešte stále môže prísť niečo horšie, aj keď si niekto pomyslí, že väčší blázon už existovať nemôže, tak stále sa vám nad hlavu môže nasťahovať viac bláznov bláznov. Neostáva mi nič iné, iba dúfať  v to, že sa toto šialenstvo raz skončí, že sa mi podarí dostať z "králikárne" a bývať v domčeku, okolo ktorého bude stáť velikánsky múr, za ktorým budem môcť nechať všetkých bláznov aj bláznov bláznov, ktorí mi robia zlosť.

Aj táto moja skúsenosť ma stále viac a viac utvrdzuje v tom, že sú ľudia stále menej a menej tolerantní voči svojmu okoliu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?