O myšiach a ľuďoch

Autor: Katarína Džubáková | 22.3.2014 o 20:06 | Karma článku: 4,63 | Prečítané:  378x

Snáď každému z nás tento titul niečo hovorí. Ide o román napísaný Johnom Steinbeckom, ktorý pod rafinovane zvoleným titulom skrýva úžasný príbeh s hlbokou pointou interpretovateľnou mnohými spôsobmi. Toto dielo ma veľmi očarilo, zanechalo vo mne hlboký pocit, ktorý človek zažíva iba pri výnimočných literárnych, alebo aj filmových dielach. Samozrejme nie som literárny kritik, ani odborník, ktorý dokáže posúdiť všetky aspekty a zhodnotiť kvalitu, ale z laického hľadiska to vo mne zanechalo veľký dojem. Možno je to aj tým, že sa v poslednej dobe stále viac a viac zameriavam na zmysluplnejšie veci, uvedomujem si, že spoločnosťou vytvorený vzor žitia mi veľmi nelichotí a chcela by som ísť vlastnou cestou, ktorá ale zahŕňa rôzne prekážky.

 

Práve toto bola pre mňa tá najdôležitejšia podstata tohto románu, ktorý rozpráva príbeh dvoch priateľov, ktorí potrebujú jeden druhého. Ich život predstavuje boj o samostatnosť. Sú to dvaja mladí ľudia, ktorí si uvedomujú, že ich zmyslom života nie je práca pre niekoho iného, že to nie je ani podriaďovanie sa cudzím zamestnávateľom a poslúchanie príkazov a zákazov, ale ich cieľom, alebo snom je mať vlastnú farmu, na ktorej budú slobodní. Nebudú musieť nikoho počúvať a ani byť na nikoho odkázaní, jednoduchá samostatnosť. Takého myšlienky a pocity má teraz mnoho mladých ľudí, ale otázka znie : „Koľkí z nich pre to aj niečo urobia?" Práve toto je kameňom úrazu, nie každý je ochotný urobiť niečo na viac, čo mu  zaberie čas a prináša so sebou aj obety. Nie každý je schopný vzdať sa svojho stereotypu a zariskovať. V tomto románe je sympatické práve to, že títo dvaja priatelia nemali veľmi sľubné predpoklady na úspech, ale aj tak sa nevzdali. Bojovali a chceli si splniť svoje sny. Nenechali sa podmaniť okolím, ktoré upadlo do stereotypu a zmierilo sa so svojou budúcnosťou, ktorá predstavovala iba oddanosť niekomu. Najjednoduchším spôsobom ako obhájiť svoju neschopnosť riskovať a ísť si za svojim je hodiť to na niekoho, respektíve na niečo. Obhajovať samého seba a ľutovať sa za to, že som chudák a v živote nebudem mať nič. Tadiaľto skutočne cesta nevedie. Samozrejme je šanca, že svoj cieľ nikdy nedosiahnete, ale to nikdy nezistíte, ak to neskúsite. Je lepšie povedať si : „Tak skúsil som skutočne všetko ." ako to vzdať a nikdy nevedieť, čo ma mohlo na konci cesty čakať. Možno bohatstvo, možno úspech, alebo príjemný život bez stresov.

Toto nie je jediná myšlienka deja románu, ale pre mňa bola jedna z kľúčových. Interpretujem si ho podľa seba, podľa svojich pocitov a tak ako to vnímam ja. Dnes nie je jednoduché žiť a už vôbec nie začínať svoj život z ničoho. Nie je jednoduché uplatniť sa, vytvoriť si svoje zázemie a mať život, po akom sme stále snívali. Nie je to ako kedysi, keď mali všetci istú prácu, isté bývanie a nikto neriešil otázku existencie. Dnes sa musíme obracať, prispôsobovať sa a nechať zo seba robiť „pokusné myši", na ktorých sa testuje, koľko človek znesie. Je na nás, aby sme sa tomuto systému vzopreli, aby sa každý sám za seba snažil zlepšiť si svoj život tak, aby s ním on sám bol spokojný. Možností, ako dosiahnuť svoj vysnívaný cieľ je viacero, môžete odísť zo Slovenska, alebo si vyberiete tú podľa mňa ťažšiu cestu, zostanete tu a budete bojovať za seba a za nikoho iného.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?